GTA nie je škola, GTA je rodina ║Part 02

Sayurka má pred sebou ešte 3 skúšky z toho jedna je pekelne náročná - ANATÓMIA. (Tým pekelne.. naozaj nepreháňam!)

Dalej som začala robiť korekturu Urodzenej a Pôvodom Sicílčanka, hlavne gramatické chyby a štylistika.

Nebojte sa, Malfoy Manor rozhodne dopíšem, skončiť by mal už toto leto ale neviem, kedy sa k tomu dostanem.

Prvú časť z hodnotenia mojej strednej školy si môžete prečítať TU.

Tak hor sa do pokračka.

---

Náboženstvo

Pre mňa rozhodne najzaujímavejší predmet z celého radu predmetov. Mala som z neho samé jednotky. (Cítila by som sa blbo, ak by nie. A prekvapilo ma, že dcéry kňazov mali 4...)

Nábožkárka (tak som volala tú milú pani, čo nás učila a nebola to mníška.) bola fakt super. Páčilo sa mi, že to nebola tá typická veriaca na škole typu "Ja verím, ty tiež musíš. Čo ja hovorím je pravda.." atd, ved to poznáte. Práve naopak, rada si vypočula aj ľudí s iným názorom, radi sme debatovali na rôzne témy.

Naozaj ma to zaujalo, pretože som rada počula aj názory iných ludí na svet, na vieru, na Boha atd..Tým chcem povedať, že mnohé moje názory sa aj tak nezmenili, ale bolo fajn počuť opak.

Čo ma trochu.. iritovalo, bol spôsob vyjadrovania učiva. Teda.. ani nie učiva. Išlo o to, že ludia boli desne hákliví ak ste slobo Boh napísali s malým písmenom, páč je to Bohove meno. Ale také slovo ako Diabol, Satan či Lucifer písali s malým písmenom úplne bežne. To sa mi fakt nepáčilo, pretože aj to je predsa jeho meno. A že by sa báli mena? Chápete ma.. princíp.

Neveriaci na cirkevnej škole

Táto téma zaujímala mnohých. Ja som človek, ktorý verí v Boha. Aj v Ježiša. Ale neverím v cirkev. Pre mna sú to iba ľudia, ktorí sa prostredníctvom Boha snažia ludom kázať, čo majú robiť a neustále sa oháňajú hriechmi a peklom. Ježiš nemal čo jesť, silno pochybujem že niekedy dodržiaval pôst. (Mäso jedol málo, páč bolo v tej dobe moc cenné.) Mal na sebe otrhanú plachtu a dreváky, zatiaľ čo kardinály sedia na zlatých stoličkách a majú jedlo od výmyslu sveta.

Ked som sa na túto školu hlásila, chcela som sa dať pokrstiť aby som nevyzerala ako cudzinec. Avšak tá "milá" pani na fare mi povedala asi milion podmietok, ktoré som musela slplniť aby ma pokrstili. Vstala som od stola so slovami, že Ježiša pokrstili bez týchto hlúpostí a odišla som. Od tejto skúsenosti som sa rozhodla, že sa nikdy nepokstím.

(Krst nie je vstupenka do neba. To mi povedala sama nábožkárka. Že aj ludia, čo neveria ale sú dobrými ľudmi pôjdu do neba.)

Zo začiatku na mňa predovšetkým učitelia kus podivne pozerali, ale nebola som jediná, čo nebola pokrstená. A navyše boli tam aj ludia, čo boli podla mna horší. V škole sa tvárili na svätých a po škole.. tiež to poznáte.

Omše a duchovné obnovy

Omše boli na našej škole povinné. Mali sme celkom 3 za školský rok. (Na úvod, na záver a na Dušičky.) Plus každá trieda mala jednu omšu (ktorá bola štvrtok o 7:00) povinnú, pretože sme na nej boli ako zbor, čiže sme spievali a hrali. Mali sme super farárka, taký "študenský", fakt sa mi lúbil, celkom v pohode týpek nie ako tí cirkvení hodnostári, ktorých som zmieňovala vyššie.

Duchovná obnova bol vlastne triedny výlet, povinný raz za rok. Ja som sa mu úspešne 4x vyhla, takže som na duchovnej nebola ani raz. Neviem prečo proste.. som tam nechcela ísť. Fakt.. to už nebolo pre mňa.

V pravidlách školy bolo modlenie pred vyučovaním a za ním. Avšak dodržiavalo sa to len na niektorých hodinách a tuším zhruba len 2 roky aktívne. V tom maturiťáku to dodržiaval málokto.

Padlí anjeli, peklo a hriechy

Po hodinách náboženstva došlo na zaujímavé myšlienky, ktoré ma prinútili začať sa viac zaoberať touto tématikou. Každý sa bojí pekla, nikto nehce robiť hriechy a pri slove Satan či Diabol sa mnohí ľudia prežehnávajú. Ja som o tom chcela vedieť viac. Páč v škole sa učíme o Bohu a o nebi ale o pekle nič. Teda, okrem tých fráz aké je to zlé, ako sa tam hriešnici budú škvariť atd a potom zrazu počujete o pokániu a že Boh hriechy odpúšta.

Prečítala som rôzne články, kúpila si rôzne knižky aby som o tom čo to našla. Naozaj fascinujúce. Uvedomte si napríklad, že každý Diabla vykresluje ako škaredú bytosť s rohmi a chvostom, s čiernymi kopytami, červenými očami a blabla.

Avšak.. Diabol bol anjelom. Najdokonalejším anjelom, akého Boh kedy stvoril. (Potom spyšnel a chcel byť ako Boh, tak ho B vyhnal z neba.)

Takže z toho vyplýva, že Diabol je vo svojej podstatne krásny, pretože B nestvorí škaredé veci.

A dalšia úvahu. Boh stvoril svet. Aj Diabla. A môže svet aj zničiť. Takže ak by bol D naozaj taký zlý a ľudom ubližoval. (Tým ludom, ktorých B tak miluje.) Prečo sa potom B proste nepodujme D zničiť? Prečo ho drží v pekle a dovoľuje mu ubližovať?

(Vidím to na samostatný článok, takéto úvahy mám fakt rada) :)

Ukážka Sayurkynho zošitu náboženstva

Niektorí ma išli ukameňovať za ten obal.

Na prvej stránke boli tématické obrázky.

Takto do "bubliniek" som si písala rôzne hlášky z Biblie.
(Ktorú som nikdy nečítala, iba ak sme mali robiť projekt, takže som si ju napísala do Životných Cielov)

Mala som rad farby, srdiečka, ornamenty..
A vždy som bola "To dievča, ktoré si vyfarbuje kačičky."