GTA nie je škola, GTA je rodina ║Part 01

Ako iste mnohí viete, chodila som na cirkevné gymko. Aby bolo jasné, ja sama v Boha verím, ale iba v Boha, nie v cirkev a nie som ani pokrstená. Do kostola som chodila povinne so školou, dobrovolne som tam bola za život iba 2x a to vždy v čas Adventu.

GTA je skratka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach.

Na tejto škole som študovala od roku 2012 a svoje pôsobenie ukončila minulý rok (2016).

A tak som sa po dlhom roku rozhodla zhodnotiť túto školu. Pocity a názory som rozdelila do sekcií (takže ak vás niektorá sekcia nezaujíma, proste ju preskočte). Celkový článok bude rozsiahlejší, rozdelený na niekoľko častí a pribudne aj fotočlánok. :)

---

Etika obliekania

Ked som sa pohybovala po škole, mnohé veci sa mi nepáčili. Ale s tým som počítala. Hlavne sa mi nepáčil dresscode. Proste zakázané krátke sukne, kratasy, farebné vlasy, piercingy, tattoo, mejkap. Síce podla mna to je tak na každej škole, prišlo mi divné niečo také zakazovať pubertiakom s ktorými puberla len tak plieska. Samozrejme, teraz ako 20ročná na tom nevidím nič zlé a mna sa to aj tak nejako netýkalo, kedže sukne nenosím, kraťasy nosim len v lete a vtedy škola moc nebola, vlasy som si nikdy extra nefarbila a žiadne piercingy či tattoo nemám. Najväčší problém bol mejkap.

Celkovo sa líčim od 12tich. Vtedy to bolo jemné (špirála a ceruzka). Na stretnej to bol extrém. 3 vrstvy mejkapu, púder, líčka, obočko, rúž, umelé riasy, hrubá očná linka, farebné či čierne tiene...

Tým, že som bola milá a celkom dobrá žiačka môj mejkap sa riešil len v septembri a ked som im ukázala, že sa rozhodne neplánujem malovať inak, rezignovala aj riaditeľka a ja som si mejkap spoko nosila.

Kolektív a kamarátky

Dá sa povedať, že sme boli dobrý kolektív. Teoreticky. Išlo o to, že sme sa nikdy nejako vážne nehádali. Ani sme sa extra neosočovali, neohovárali a vedeli sme sa aj podržať. S každým som sa rozprávala, aj ked s niektorými len o počasí.

Mali sme niekoľko školských akcií, síce som nebola na mnohých ale tie, ktoré som poctila svojou návštevou celkom stáli za to.

V triede som mala nieľko kamarátok.

Hned v prvom ročníku som si perfektne sadla s Luckou. Boli sme rovnaké bitches, mali rovnaké názory, rovnaký štýl, rovnaký humor. Lenže potom odišla a vzťah ochladol :(

Dalšia super kamka mi bola Alinka. Síce ma často chcela "obrátiť na kresťansto" a často ma poučovala, kedže jej ocko bol kňaz, bola skvelá. Taká pasívna a to som mala rada. Vonku sme boli len sem-tam a to sa mi páčilo, že ma všade neťahá a vie, že som rada najradšej doma. Avšak šla na výšku do PO a opäť sa nebavíme. :(

Domka bola tretia v poradí. S nou sa bavím doteraz, sem-tam zájdeme na kávu a iné akcie a je super, že sme ostali v kontakte. :)

Lásky

Hned v prváku som začala chodiť s chlapcom z vedľajšej triedy. Bol to taký počiatočný kamarátsky vzťah. Začali sme ako kamkovia na fb, písali sme si deň a noc. Potom prišli na rad SMSky a za mesiac ich prešlo neuveriteľných 3000, proste sme si písali vždy a všade. Náš "vzťah" bol však skôr taký školský. Stretávali sme sa pred školou, počas prestávok a po škole ale nikde sme spolu nešli niekam vonku (typu kino, obchody..)

A ešte dokonca aj stratil môj dáždnik a doteraz ho nemám! :(

Rozišli sme sa po cca 2 mesiacoch a "dôvodom" bolo málo času a komunikácie. Vtipný paradox nie? :D

Učitelia

Premýšlam, či niečo k tomuto odseku písať či nie...

Každý človek je nejaký a súdiť učitelov podla toho či sú prísni, liberálni, voľnejší.. mi príde trochu teen. Vlastne som to nikdy nerobila. Ja osobne som nikdy s učitelom problémy nemala, kedže som vždy chápala autoritu. V škole má učiteľ "moc". Je jedno čo povieš, on má vždy pravdu. (Pokiaľ nejde o body či známky. atd, chápeme sa nie?)

Takže aj ked nejaký učiteľ bol trochu.. krutejší a žiadal viac, ja som nikdy neprotestovala a to sa mi aj vyplatilo s našou angličtinárkou. Bola trochu svojská, málo sa usmievala a vyzeralo to, že študentov nemá rada. Ale dokázala ma tak perfektne naučiť gramatiku, že to využívam doteraz a chcem ísť na C1. Tuším jej niekedy aj podakujem.

Najlepšie som si rozumela s mojim telocvikárom. Och to bol tak fajn chlapík! Doteraz ho chodím navštevovať a je fakt super. Myslím, že vela zohráva, že je mladý, má rodinu a malého synka. Proste ten generácii viac rozumie ako tí starší.

Hodiny telesnej s ním boli suprové, strašne vela sme spolu prekecali na rôzne témy a z celej školy to bol jediný človek, ktorý mi rozumel, nesúdil ma za to, kým som bola a celkovo bol moc príjemný.

Aj naša triedna bola vskutku fajn. Niekedy bola flegmatickejšia, ale myslím, že ked za nou chodí 10 ludí denne s hlúpymi teen problémami, niet divu. Vždy ked bol nejaký vážnejší problém, vedela pomôcť a podporiť, rada nám organizovala rôzne výlety a triedne posedenia a vážne nás ako celok mala rada.

Mali sme však vela učitelov a mnohých som ani za 4 roky nestihla spoznať, čo ma trochu mrzí.

Všetci učitelia ktorí ma učli boli pre mna fajn. Biologičkárka, chemikárka, matikár, slovenčinári, taliančinárka, noskárka.. proste fakt všetci. Mala som ich svojim spôsobom rada a chcela by som ich navštíviť a pokecať, že čo nové.

Toľko k prvej časti zo života na mojej strednej.

Napíšte mi aj vy svoje zážitky. (Ak na strednú ešte len idete, kludne opíšte základku.)

Sú aspon trochu podobné?