Vojenčina?

Boli vaši starí rodičia alebo rodičia na vojenčine? Zažili dva roky mimo domova, kde ich trénovali za vojakov? Disciplína, trpezlivosť.. to všetko museli zažiť. A poviem vám, podľa môjho to na niečo dobré bolo.

Môj ocko na vojenčine bol. Ked som bola menšia hovoril mi príbehy, ako za trest museli stráviť deň/dva na veži, šúpali kilá zemiakov a ked sa priečili museli robiť stovky klikov. Ako z filmu.

Ale rovnako hovoril, že si tam našiel kamarátov s ktorými je aj teraz v kontaktne, že sa tam naučil byť trpezlivý, naučil sa ako sa spoliehať na iných a nie len na seba.

---

Môj ocko na vojenčine.

Môj strýko na vojenčine :)

Nesmiem zabudnúť, že môj strýko to v Čechách nemal ľahké. Často bol odvelený na vysielače a podobné hliadky, pretože tí vyššie postavení zistili, že má strýka v NSR (Nemecká spolková republika), čo po vojne nebola žiadna sláva.

Ked sa na to pozrieme z našeho uhla pohľadu, zo sveta moderných technológií a konfortu, nevieme si niečo také ani predstaviť. Dni bez telefónu, bez notebooku či iných vymožeností. A hlavne, tvrdý režim. Vstávanie o piatej, cvičenie, zbrane..A hlavne si nevieme predstaviť vojni.

Naučili sme sa žiť v konfortnej zóne. Všetko, čo potrebujeme je blízko nás. Nemusíme veľa cestovať, aby sme niečo získali. Nemusíme riskovať život, aby sme dostali jedlo či vodu. Nemusíme ani len pomyslieť na smrť.

Samozrejme mi teraz môže niekto povedať "Chod na vojenčinu ty, ked si taká múdra." Viete.. ak mám byť úprimná, aj by som išla. Aj ked podľa môjho názoru by som umrela hned v prvý deň, čo by mi kázali cvičiť so zbraňou v ruke. Alebo by som tam prinajmenšom zabila celý oddiel v snahe nabiť zbraň. Ale aj tak by som si to rada vyskúšala. *Sayuri je idiot*.

Ale nemyslím si, že to bolo odveci. Muži, ktorí na vojne boli majú úplne iné názory na svet ako tí, ktorí sa tomu vyhli. Majú úplne iné hodnoty, ako my.

Ženy v tom čase sa naučili na svojich mužov čakať. Dnes, ak by muž nejakej ženy šiel na dva roky preč, asi by sa žena začala pozerať po niekom inom. (Vzdávam hold výnimkám).

A rovnako sa snažili myslieť na svoje rodiny.

Pohľadnice z vojny. Ocko slúžil ked mal 23 rokov v Nitre a strýko v 25tich v Znojme.

Väčšina mužov šla na vojnu v mladom veku, kde sa naučili aj čo-tej samostatnosti. Aj ked tam väčšinou jedli zemiaky a inak upravené bežné potraviny, naučili sa základy varenia. Dokonca si vedeli sami ustlať posteľ. :D

Dnes, ked sa pozriete na mladých +-18 ročných mužov, z ktorých väčšina má za svoj vzor Justina Biebera (zase hold výnimkám, a žiadna urážka samotného speváka.. ale viete, ako to myslím), pravý muž sa nich hľadá ťažko.

Na jednej strane som rada, že žijeme v miery a na vojnu nemusíme veľmi myslieť. Aj ked dva roky počas ktorých by ste sa učili prežiť by neboli na škodu.

Čo si o vojenčine myslíte vy?

Bola podľa vás dobrá alebo zlá?

Boli vaši blízky na vojne?