Alchymista

Info:

Pôvodný názov: The alchemist

Alternatívny názov: Alchymista

Autor: Paulo Coelho

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 192

Rok vydania: Rôzny, množstvo dotlačí

---

Obsah:

Na španielskych poliach, v blízkosti malebnej dedinky sa stará o svoje ovečky pastier Santiago. Jedného dňa si vypočuje rozprávanie múdreho kráľa, ktorý mu hovorí o tom, ako môže nájsť veľký poklad. Santiago s úžasom počúva. Kráľ mu dá dva kamene a povie mu, aby predal stádo a vydal sa na cestu do egypských púští až kdesi k pyramídam. Santiago je mladý, neskúsený a tak sa rozhodne počúvnuť rady kráľa a predáva svoje ovečky.

Putuje mnohými dedinami či mestami, cez veľké piesočnaté duny až cez útrapy púšte a dostáva sa do oázy, kde stretáva lásku svojho života, ženu púšte Fátimu.

Avšak jeho Osobný príbeh ho neustále volá a tak opúšťa ženu a vydáva sa dalej k pyramídam, aby došiel do ciela svojej cesty.

Počas putovania objaví Reč sveta, spriatelí sa s vlastným srdcom, spozná múdreho Alchymistu, ktorý mu ukáže, že Vesmír má pre nás pripravené plány, ktoré ak sa rozhodneme splniť, nám prinesú obrovské šťastie.

Môj názor:

Hodnotenie:

NUMBER ONE!

Zo začiatku som si myslela, že je to iba dalšia kniha o hľadaní materiálnych vecí. Kniha ma však natoľko oslovila, že ju odporúčam komukoľvek kto rád číta. Musíte byť všk otvorení tomu, čo vám kniha hovorí, inak ju nepochopíte (rovnako ako moja kamarátka). Kniha nám ukazuje životné múdrosti, ako nájsť Boha ( v akého a či vôbec veríte je na vás). Ukáže nám, že nikdy sa nemáme báť splniť si svoje sny a že vždy máme počúvať svoje srdce.

SPOILER

Veľmi sa mi páčilo, že kniha kládla dôraz aj na lásku. Fátima, žena púšte, ktorá vždy čakala na svojho muža. A páčilo sa mi to, ako sa k nej Santiagovi vrátil aj potom, čo našiel poklad :)

Ukážka:

Putovali púšťou a Santiago naďalej počúval svoje srdce. Spoznal všetky jeho triky a ľsti a naučil sa ho brať také, aké je. Jedného popoludnia mu srdce povedalo, že je spokojné, a on vtedy prestal mať strach a opustila ho i chuť vrátiť sa. "Aj keby som sa trochu sťažovalo," vravelo mu srdce, "tak je to preto, lebo som ľudské srdce a to je už raz také. Má strach uskutočniť svoje najväčšie sny, lebo si myslím, že si to nezaslúži alebo že to nedokáže. My srdcia zmierame strachom už len pri pomyslení na lásky, ktoré navždy odišli, na okamihy, ktoré mohli byť krásne a napokon také neboli, na poklady, ktoré namiesto toho, aby boli objavené, zostanú navždy skryté v piesku. Lebo ked sa niečo také stany, srdce tým veľmi trpí."

Noc je najtemnejšia práve pred svitaním.